Smutné výročie požiaru

Milí moji priatelia, po odmlke sa Vám opäť ozývam. Nedá mi dnes nenapísať a zas Vám ďakovať, pretože si to všetci zaslúžite. Dnes totiž uplynul presne rok, čo rodinný dom rodiny Kenderovej v Revišnom (Veličná) postihol ničivý požiar. Prostredníctvom statusov som Vás informoval o tejto nešťastnej udalosti a oslovil som Vás s prosbou o Vašu pomoc. A nezaváhali ste ani na chvíľu. Od prvého statusu tu na FCB ste hneď písali, volali, kontaktovali s cieľom čo najviac pomôcť. A to bolo úžasné, teda všetci ste boli úžasní. Od poskytnutia ubytovania, finančnej pomoci, materiálnej pomoci až po Vašu osobnú účasť na odstraňovaní následkov požiaru a obnove rodinného domu.Dnes môžeme povedať, že stanovený cieľ – "Vrátiť rodine Domov" sa nám vďaka Vám všetkým a Vašej pomoci podarilo splniť. Dnes sú už potrebné len malé dokončovacie práce na hospodárskej budove v exteriéri. Interiér rodinného domu sa podarilo obnoviť po náročných týždňoch celodenných prác šikovných majstrov a Vás dobrovoľníkov, pri ktorých každodenne stál a asistoval otec rodiny Branislav. Dnes všetky priestory interiéru poškodené požiarom sú obnovené.Všetko je ozaj krásne obnovené, ale.... ale už nikdy to nebude také krásne ako to bolo predtým. Nikdy to nebude také ako predtým, lebo tam už s nimi nie je ich milovaná mamka Jolka! Áno mamka rodiny odišla do večnosti 14. apríla 2025. A to bola tá najťažšia a najbolestnejšia chvíľa rodiny, najmä jej štyroch maloletých detí a manžela Branislava. V deň jej odchodu zastal čas a od tohto dňa je to už úplne iné.Spomínam, ako sme sa s rodinkou aj s ich mamkou Jolkou spoločne tešili, aké to bude keď sa práce ukončia, keď sa budú môcť všetci vrátiť naspäť domov. Ako boli všetci prekvapení a neverili, že predajca nábytku #Wilsondo Zemianska Dedina im daroval nábytok do všetkých izieb – sedaciu súpravu, postele, písacie stoly, skrine, manželskú posteľ, komody, stoličky + stôl, matrace. Dva týždne na to odišla. Rodina sa do domu presťahovala skôr ako plánovala, lebo vedeli že mamke Jolke zostáva už málo času a chceli aby bola doma a aspoň trošku vnímala obnovené priestory. Ako som už písal, odišla náhle a príliš skoro ale bola doma, v obklopení svojich blízkych, hlavne milovaných detí a manžela. Odišla spokojná s vedomím, že sa to podarilo – po ničivom požiari vrátiť jej deťom DOMOV. Aj teraz Vás poprosím o modlitby a myšlienky pre ňu. Nech odpočíva v pokoji a nech zhora dáva pozor na svoju rodinu, svoje deti a manžela. Život však musí ísť a ide ďalej. Otec Branislav zanechal prácu v zahraničí, zabezpečuje starostlivosť o domácnosť a svoje deti, najmä o mladšieho syna, ktorý má zdravotné problémy. Zvládajú to s láskou, vďaka vzájomnej pomoci, podpore a vďaka pomoci najbližšej rodiny. Je pre mňa obdivuhodné a ťažko pochopiteľné koľko trápenia a bolesti dokáže rodina uniesť. Tento ich doterajší príbeh je pre druhých veľkým vzorom obetavosti, trpezlivosti, vytrvalosti, usilovnosti ale aj skromnosti, skutočných hodnôt a predovšetkým lásky. A súčasťou jednej kapitoly tohto príbehu ste aj VY.Na záver chcem, v mene svojom ale hlavne v mene celej rodiny Kenderovej, Vám všetkým čo najúprimnejšie zo srdca poďakovať za Vaše dobro, za Vašu štedrosť a lásku, za Vašu neúnavnú pomoc v akejkoľvek forme. Taktiež chcem poďakovať za Vašu prítomnosť a blízkosť, za Vaše povzbudenia a hlavne za to, že ste stáli pri nás v týchto ťažkých časoch a v tomto náročnom období. Každý z Vás má miesto v srdci a myšlienkach otca rodiny Branka (aj v mojej) ako prejav veľkej vďaky a úcty k Vám.Všetkým Vám prajem hlavne pevné zdravie, nech Vás všetko zlé obchádza, nech máte vo svojej blízkosti svojich najdrahších a nech sa tešíte z každej spoločnej chvíle a maličkosti.